Je krásne mať človeka na ktorom ti záleží,pre ktorého by si zniesla aj modré z neba,človeka ktorého miluješ a on ti to všetko opätuje. Z mojím priateľom sa poznáme už dosť dlho,ale chodíme spolu zachviľu rok,aj keď mne sa zdá,že je to už dlhšie.V poslednej dobe sa viac hádame a včera som zistila prečo (on mi to konečne povedal).Povedal,že sa niekedy cíti byť pod papučou a,že ja sa nemusím toľko obetovať,aby nám niečo vyšlo. A viete čo? Má pravdu!Chlapec/muž/chlap/manžel bol vždy hlavou rodiny/vzťahu. A tak by to malo byť aj dnes.Netvrdím,že by mal muž žene diktovať ako,kedy,s kým a kam chodiť,čo si musí obliecť,čo môže a nemôže robiť...Mal by ju ochraňovať,báť sa o ňu a preto sa spýtať ako,kedy,s kým a kam ide,čo si má obliecť na ich spoločné rande,pretože v tom vyzerá sexy a pýtať sa čo bude robiť,aby jej mohol pomôcť alebo aby len boli spolu.
A my ženy? Sme radi keď je muž pozorný,keď občas žiarli,ale mali by sme sa naučiť obetovať pre vzťah toľko, aby sme potom pri hádke nezistili,že je to málo.
Možno si teraz poviete,píše to 17 ročné dievča,čo ona o tom môže vedieť...Úplne chápem vaše pochybnosti,ale je to môj blog a potrebovala som sa vyrozprávať/vypísať.
Aké máte skúsenosti zo vzťahmi?Myslíte,že muži by mali byť hlavou vzťahu?
Ela Figaro
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára